Je krásny slnečný deň. Kráľovský pár sediaci v kráľovskej záhrade sa rozhodne, že využije slnečné počasie a vyjdú si spolu na prechádzku po ich kraji.

Kráľovský pár zavolá kočiša: “Hej kočiš, privez koč, zapriahni kone, lebo s kráľovnou si chceme niekam vyjsť.”   

Kočiš odíde, privezie koč, zapriahne kone a čaká na kráľovnú a kráľa.

Kráľ s kráľovnou schádzajú dole po schodoch a hovoria kočišovi:

“Kočiš, náš milý kočiš, dnes by sme sa chceli povoziť na koči. Je koč vyčistený a kone očesané?”

Kočiš odpovedal: “Pán kráľ, koč je pripravený, kone očesané. Môžeme vyraziť.”

Koč s kráľom a s kráľovnou putujú pekným jesenným lesom. Počuť len buchot konských kopýt cválajúcich po suchých listoch.

Po chvíli sa kráľ pýta kráľovnej, či si nechce dať malú pauzu. Kráľovná súhlasí a tak kráľ kričí na kočiša.

“Kočiiiiš, kočiiiiš! Hej počuješ kočiš? Zastav prosím ťa kone a koč. Kráľ a kráľovná sa chcú trochu poprechádzať.”

 

Kočiš zastaví kone, a tak kráľovná a kráľ vystupujú z koča. Kone si zajedajú trochu ovsa a po malej chvíli kráľovský pár znovu nasadá do koča, aby pokračovali v ceste ďalej. Ako tak putujú ich krajom, znenazdajky sa ozve silné škrípanie a buchot. Kráľ vystrašený volá na kočiša: “Kočiš, kočiš čo sa stalo?”

 

Kočiš odpovedal: “Pán kráľ, zle je! Pravé predné koleso sa polámalo.”

Kočiš zoskakuje z koča a opravuje polámané pravé predné koleso. Avšak pre istotu kočiš kontroluje aj ľavé predné koleso, ľavé zadné koleso, pravé zadné koleso a ešte všetky kolesá dokopy či sú naozaj v poriadku.

 

Kráľ sa zase pýta kočiša: “Kočiš je opäť všetko v poriadku, je koč pripravený a kone zapriahnuté?”

Kočiš ubezpečí kráľovnú a kráľa, že všetky kolesá sú v poriadku. Rozhodnú sa teda pokračovať v jazde. Keď sú už kone unavené smerujú domov do kráľovstva. Kone sa zastavia a kráľovná s kráľom vystupujú z koča. Kočiš odbremení kone a lúči sa s kráľovnou a kráľom. Kráľ sa ešte vracia a hovorí kočišovi: “Kočiš, náš milý kočiš, ďakujeme ti za príjemnú jazdu lesom. Môžeš vyčistiť všetky štyri kolesá a kone ulož ich do stajne. My s kráľovnou sme už unavení a ideme sa trochu natiahnuť.” Na záver si už len zamávajú a tým rozprávka o kráľovskom koči končí.